prazdnota

v niektorom z mojich prispevkov som napisal, ze akykolvek strach nie je normalny. citim potrebu sa k tomu blizsie vyjadrit. ak clovek citi v pritomnom okamihu strach, tak nie je schopny adekvatne zvladat situaciu, v ktorej sa nachadza. napr. stoji na prechode pre chodcov, premysla o tom, co zas bude v praci=ako bude musiet saskovat, usmievat sa na svojich nadriadených, aj ked sa neciti prave najlepsie…pri tom premyslani si ani neuvedomuje, ze vstupuje na prechod bez toho, aby sa dival, ci prichadza nejaky automobil=ani clovek, ani vodic nie je/su schopni zabranit nehode=realita sucasnej spolocnosti=vysoky pocet dopravných nehod kvôli nepozornosti, nesustredenosti…ak budu chodci a  vodici  bez strachu, tak k dopravne nehody nebudu. no, pokial plati zakon priciny a nasledku=zakon karmy, tak k dopravnym nehodam bude dochadzat. poviem to aj inak-pokial ludia budu mat strach byt sami sebou, tak budu trpiet=strach sa da prekonat len tak, ze sa mu postavime celom

=1. len ho pozorujeme

2. nestotoznujeme sa s nim-to znamena, ze snazime sa ho rusit tak, ze uvedomujeme si pritomnost, to znamena, ze aj ked mame strach, stale sme schopni plnit si nase ulohy, ci uz rodinne, alebo pracovne…

3. ak toto už spomenute dokazeme uplatnit v praxi, tak pochopime, ze nie je normalne vkrocit nesustredeny na prechod pre chodcov, ist do zamestnania so strachom…